Piatok, 26. apríl 2024, meniny má Jaroslava, zajtra Jaroslav.

Britskí slalomári sa učili od Hochšíkov: Stále sú najväčší

Peter Hochschorner, Pavol Hochschorner, Etienne Stott, Tim Baillie, Richard Hounslow a David Florence Zdroj: SITA

LONDÝN - Dúfame, že to Hochschornerovcov nedemotivuje ani nerozosmutní, ale taký je šport. Rešpekt voči nim v našich očiach neklesne, veď sme sa od nich učili, ako lepšie pádlovať. Takto reagovali britské vodnoslalomárske dvojice na adresu svojich slovenských rivalov, ktorých na olympijskom kanáli v Lee Valley nechali za sebou.

Veľmi uvoľnení a neustále vtipkujúci boli po dvojnásobnom zisku medailí britskí vodní slalomári. Rozšafný Etienne Stott s na všetky strany sa usmievajúcim Timom Bailliem a David Florence s Richardom Hounslowom pobláznili Britániu a rozosmutnili Slovensko. Vo familiárnej atmosfére potom rozoberali okolnosti pretekov, svoje pretekárske začiatky, trať v Lee Valley, spolunažívanie a logicky prišlo aj na tému zdolania suverénov posledných olympiád, bratov Hochschornerovcov.

"Nezávisle na tom, ako sa skončili preteky, Hochschornerovci zostávajú najväčšími postavami C2 a pravdepodobne aj celkovo nášho športu. Je neuveriteľné, čo všetko dokázali za posledné roky - za všetko hovoria tri olympijské zlatá. Sme nekonečne radi, že sme dnes triumfovali, a bola by škoda, keby ich tieto preteky demotivovali alebo rozosmutnili," odpovedal Bailley na otázku, či ráta s návratom "nasrdených" Hochschornerovcov.

Jeho kolega Stott rovnako zložil Slovákom poklonu. "Ak si zoberieme napríklad posledné roky, akokoľvek sa na to budeme pozerať, zaslúžili si vyhrať dnes znovu. Ale je to šport a práve pre tieto momenty je vzrušujúci," komentoval pretekár, ktorý si aj v predolympijskej biografii uviedol medzi športových vzorov netradične aj arcirivalov - bratislavské dvojičky. "Pozerali sme sa na nich, keď sme sa chceli naučiť lepšie pádlovať. Sú nespochybniteľným zlatým štandardom nášho športu. Sme šťastní a poctení, že sme ich dokázali zdolať dnes. Bolo to o tomto dni, a to treba akceptovať. Nebudú o nič menej rešpektovaní teraz, keď majú bronz," doplnil David Florence.

Britský dvojtriumf čakal pred OH len málokto. A pred 4 rokmi, keď "Hochšíci" vyhrali najcennejší olympijský kov v Šun-ji tretíkrát, nik o tom ani rozprávať nemohol ani v teoretickej rovine.

"Chceli sme sa dostať do Pekingu a nevyšlo to. Vtedy to bolo vážne, lebo sme to chceli zabaliť. Rozhodnutie pokračovať padlo aj v kontexte domácich hier, ktoré sú tak raz za život," objasnil Baillie.

"V neposlednom rade ešte milujeme kanoistiku," doplnil svojho kolegu trefne Stott.

Strieborná posádka nebola vtedy ani v tomto bode, Richard Hounslow ešte pretekal ako kajakár, jeho kolega Florence bol kanoistický singlista.

Projekt podmanenia olympijského kanála Britmi sa teda skončil absolútnym úspechom. Výhodou bolo, že trať poznali dokonale, takmer nič ich neprekvapilo.

"Každý kanál je ako veľká kniha s mnohými stranami. Keď postavia trať, je tam tých strán už len niekoľko, my sme ale mali načítanú tú hrubú knihu veľmi dobre," pomohol si prirovnaním Stott a priblížil aj čas, odkedy začali čítať s partnerom predslov knihy. "V novembri 2010 sme sa nasťahovali s Timom do domu, ktorý je od kanálu vzdialený na 5 minút. Boli to super podmienky na život, našťastie ale iba dočasné," uškrnul sa dobrou náladou prekypujúci Brit s kanadskými koreňmi. "Strávili sme všetok možný čas spolu, pozerali sme spolu Tour de France a rozprávali sme sa o skúsenostiach na trati," priznal.

Dva roky sú neporovnateľne dlhá doba oproti 10 týždňom. Za posledné dva roky takto totiž odhadol dĺžku tréningových pobytov na kanáli Pavol Hochschorner. A to zrejme nestačilo na viac, ako na bronz, ktorí je pre sympatických vodákov sklamaním.

Ich otec emočné stavy na vodáckej duši označil takto: "Čiatočne sme nespokojní, chalani nepredali svoju špičkovú výkonnosť. Ak by prehrali bez chýb, s hrdosťou by prehru uniesli. Sami si vystúpenie sťažili, vnútorná nespokojnosť klíči. Na hlavných pretekoch sa im veľmi málo takéto zakolísania stávali, no sú to športovci, ľudia, nie stroje a bezchybní výrobcovia zlatých medailí."

"Slalomári nemladnú, treba meniť tréningové metódy ruka v ruke s pribúdajúcimi rokmi," tvrdí otec a dodáva: "Každý starne, no je aj skúsenejší a drinu treba dávkovať. Možno sme niečo voľnejšie naordinovali, možno sme sa menej ako tetiva na luku napli. Nie je to podcenenie, ale skôr nejaký menej trafený tonus. Vždy sa oplatí, ak detaily nezveličujeme. Prinášajú toľko informácii, že sa slalomár extrémne nimi 'zahltí'. Pre nás je to ponaučenie, aj keď chalani dosiahli toľko, ako nikto iný. Tréningy sme zodpovedne ordinovali, no v ružovej záhrade sme sa neocitli."

Konkurencia sa na Slovákoch naučila špičkovo jazdiť a dozrela: "Je možné, že žiaci preskočili učiteľa a špionáž priniesla najsladšie ovocie. Ja som však presvedčený, že sa opäť vrátime na piedestál. Zlato nemáme, chalani síce zajadili najrýchlejšie, no mali aj rezervu. Vlastnú chybu treba priznať, nie je to hriech, od nešťastného ťuku, ktorý ich pripravil o zlato, sa musia odbremeniť a kráčať pevne vlastnou cestou vpred."

Ešte nikdy sa nestalo, že Hochschornerovci budú štyri roky nastupovať proti olympijským víťazom. "Už nimi nie sme my, ale Briti, ich skalpy nám určite zachutia. Viem, že sme pre nich vzorom a teším sa z toho. Prajem im zlato, sú to pohodoví chalani. Máme normálny vzťah, sme raz súperi, inokedy kolegovia a kamaráti. Boli kandidáti na medailu, vážni súperi, motivovala ich domáca poloha kanála, pri tréningoch im veľmi pomáhala," povedal vyšší Peter.

"Ťarcha prostredia na mňa dopadla asi najviac, predtým som sa na olympiádach cítil oveľa lepšie. Tu zapôsobili nejaké utajené faktory, či voda, biorytmus, alebo niečo iné. Finálový deň nasledoval po dvoch dňoch voľna, čo na nás asi zapôsobilo negatívne," pridal sa Pavol.