Tajné preteky: Je Lance Armstrong obeť alebo podvodník?

Lance Armstrong Zdroj: SITA

BRATISLAVA - Pretekal spolu s Lanceom Armstrongom a teraz zverejnil informácie, ktoré znamenali zvrat vo vyšetrovaní dopingovej aféry 7-násobného víťaza Tour de France. Odvážna spoveď Tylera Hamiltona s názvom Tajné preteky o zákulisí vrcholovej cyklistiky získala ocenenie najlepšia kniha v oblasti športu za rok 2012, ktoré udeľuje najväčšia anglická stávková spoločnosť. Športky.sk vám prinášajú úryvky z tohto nekompromisného pohľadu na prostredie profesionálnej cyklistiky a na problém dopingu. (1. časť)

Kúpte si knihu Tajné preteky o Lanceovi Armstrongovi. Kliknite sem!

Príbeh knihy Tajné preteky

V roku 2004 som sa s rodinou presťahoval do Španielska so zámerom napísať knihu o Lanceovi Armstrongovi a jeho pokuse vyhrať po šiesty raz Tour de France. Bol to fascinujúci projekt z mnohých dôvodov, tým hlavným však bola snaha odhaliť tajomstvá, ktoré obostierali jeho ústredného aktéra: Kto je v skutočnosti Lance Armstrong? Je to pravý šampión, čo si zaslúži úprimný obdiv a rešpekt, čomu mnohí veria? Alebo iba obyčajný podvodník, ktorý sa neštíti nijakého dopingu, ako tvrdia iní? Alebo sa pohybuje v sivej zóne medzi oboma svetmi?

Prenajali sme si byt priamo v Armstrongovej tréningovej základni, v mestečku Girona. Bol vzdialený iba desať minút chôdze od Armstrongovho majestátneho sídla pripomínajúceho pevnosť, kde býval so svojou vtedajšou priateľkou Sheryl Crowovou. Pätnásť mesiacov som žil na Planéte Lance, trávil čas s Armstrongovými priateľmi, spolujazdcami, lekármi, trénermi, právnikmi, agentmi, mechanikmi, masérmi, jeho rivalmi, ohováračmi a, samozrejme, so samým Armstrongom.
Páčila sa mi Armstrongova nevyčerpateľná energia, jeho britký humor i vodcovské schopnosti. Prekážala mi jeho výbušnosť, tajnostkárska mlčanlivosť a spôsob, akým niekedy zaobchádzal so spolujazdcami a kamarátmi, ktorý nemal ďaleko od šikanovania – ale na druhej strane, toto nie sú nijaké blšky: zo psychickej i fyzickej stránky je to najnáročnejší šport na svete. Pre svoj príbeh som zozbieral čo najpodrobnejší materiál zo všetkých možných zdrojov a napísal Armstrongovu vojnu, knihu, ktorú niekoľko Armstrongových spolujazdcov a členov jeho tímu považovalo za skutočne objektívnu a férovú. (Sám Armstrong sa o knihe vyjadril, že z jeho pohľadu je „v poriadku“.)

Po vydaní knihy sa ma ľudia často pýtali, či si myslím, že Armstrong dopuje. Na túto otázku som nemal jednoznačnú odpoveď, bol som na vážkach, ale pravdepodobnosť, že je to tak, časom postupne narastala. Na jednej strane tu bol nepriamy dôkaz: Výskumy ukázali, že doping môže zvýšiť výkonnosť o 10 až 15 percent, čo v športe, kde o víťazovi rozhoduje zlomok percenta, predstavuje obrovskú hodnotu. Vedeli ste, že takmer každý jazdec, čo sa postavil na Tour de France na stupeň víťazov po boku Armstronga, vrátane piatich jeho spolujazdcov z tímu US Postal mal dočinenia s dopingom? Dostatočne známa bola aj Armstrongova úzka spolupráca s doktorom Michelem Ferrarim, prezývaným Doktor zlo, záhadným Talianom, považovaným za jedného z najneslávnejšie známych lekárov v tomto športe.
Na druhej strane tu bol fakt, že Armstrong prechádzal všetkými antidopingovými testami bez poškvrny. Vášnivo bránil svoju česť proti pochybnostiam a vyvracal akékoľvek obvinenia, dokonca z niekoľkých významných súdnych procesov vedených proti nemu vyšiel ako víťaz. Navyše, kdesi hlboko vo svojej mysli, som stále choval myšlienku, ktorá moje uvažovanie držala pri zemi: ak by sa ukázalo, že Armstrong skutočne dopoval, potom by sa tým dokázalo iba to, že nerobí nič, čo nerobia ostatní jazdci, či nie?
Nech už bola pravda akákoľvek, bol som si stopercentne istý, že už nikdy nenapíšem o dopingu a Armstrongovi, či o samom Armstrongovi ani čiarku. Doping jednoducho predstavoval príliš frustrujúcu a deprimujúcu tému...
.............
V priebehu vyšetrovania sa však vo mne začal ozývať dobre známy trýznivý pocit nedokončenej práce. Čosi mi našepkávalo, že možno toto je tá pravá príležitosť odhaliť pravdu o dobe, keď cyklistickému svetu vládol Armstrong. Háčik bol v tom, že som takú správu nemohol napísať sám. Potreboval som sprievodcu, niekoho, kto žil v tomto svete a bol ochotný porušiť omertu. Do úvahy prichádzal iba jeden človek: Tyler Hamilton.
Tyler Hamilton nebol nijaký svätec. Patril k najväčším a najznámejším pretekárom na svete, bol držiteľom zlatej olympijskej medaily, ale roku 2004 ho obvinili z dopingu a udelili mu dvojročný dištanc. V Armstrongovej blízkosti sa pohyboval viac ako desať rokov, najprv ako jeho hlavný podporný jazdec v tíme US Postal v rokoch 1998 až 2001, a potom ako jeho rival, keď opustil Postal a stal sa lídrom tímu CSC, a neskôr Phonak. Tí dvaja boli dokonca nejaký čas susedia, v Girone žili v tom istom dome, Armstrong býval na druhom poschodí, zatiaľ čo Hamilton so svojou ženou Haven na treťom.
Hamilton patril k obľúbenejším jazdcom aj v samom pelotóne: bol skromný, ohľaduplný a nikdy nezabudol pochváliť výkony druhých.
................
Rozhovory prebiehali takmer dva roky. Zavše som sa pri nich cítil ako kňaz pri spovedi, inokedy zase ako psychiater. Videl som, ako sa Hamilton pod vplyvom týchto rozhovorov postupne mení. Z nášho vzťahu sa stala cesta. Vnímali sme to tak obaja. Pre Hamiltona to bola cesta z tajomstiev do normálneho života; pre mňa cesta do úplne neznámeho sveta.
Zavše Hamilton vyjadril obavy, že Armstrong a jeho vplyvní priatelia sa postavia proti nemu a budú ho očierňovať, ako sa len dá, ale on sám nikdy neprejavil voči Armstrongovi ani tú najmenšiu nenávisť. „Dokážem Lancea pochopiť,“ povedal. „Je mi jasné, kto je, v akom svete sa pohybuje. Urobil rovnaké rozhodnutie ako my všetci, zvolil si cestu a stal sa súčasťou hry. Potom začal vyhrávať Tour a situácia sa mu začala vymykať spod kontroly. Jednu lož striedala ďalšia, klamal čoraz viac a viac. Teraz už nemá na výber. Musí klamať ďalej, musí sa ďalej snažiť, aby presvedčil ľudí o svojej nevine a mohol ďalej pretekať. Nemôže ustúpiť. Nemôže povedať pravdu. Je v pasci.“
Armstrong na moju žiadosť o rozhovor do tejto knihy nereagoval. Jeho právni zástupcovia však dali jasne najavo, že absolútne odmieta akékoľvek obvinenia z dopingu.
„Ide o to, že Lance bol vždy iný než my ostatní,“ dodal Hamilton. „My sme chceli vyhrať. Ale Lance vyhrať musel. Musel si byť vždy stopercentne istý, že vyhrá, a to ho podľa mňa nútilo robiť niektoré veci, ktoré ďaleko prekračovali povolené hranice. Viem, že konal dobro a pomohol mnohým ľuďom, ale aj tak to nie je správne. Mali by ho azda za to, čo urobil, odsúdiť a poslať do väzenia? To si nemyslím. Ale mal by takto vyhrať sedem Tour po sebe? Rozhodne nie. Myslím si, že ľudia majú právo vedieť pravdu. Ľudia musia vedieť, ako to bolo skutočne, a potom nech si o tom všetkom urobia vlastný úsudok.“

Druhú časť s názvom Drzý a grobiansky Lance Armstrong nájdete na športkách zajtra od 10:45