Paralympionici sa vracajú z Londýna so šiestimi medailami

| Diskusia
Pošlite nám tip
Olypimpijské medaily
Olypimpijské medaily

LONDÝN - Slovenskí zdravotne postihnutí športovci si na XIV. paralympijských hrách v Londýne vybojovali šesť medailí. Počtom sa tak vyrovnali svojmu pekinskému zisku spred štyroch rokov, kvalita veľmi mierne klesla.

Kým v čínskej metropole bola bilancia slovenských hendikepovaných reprezentantov 2 - 3 - 1, z mesta na Temži sa budú domov vracať rovnako s dvoma zlatými ale iba s jednou striebornou a až tromi bronzovými medailami.

Hviezdou 34-členného slovenského tímu bol stolný tenista Ján Riapoš. V kategórii vozičkárov predviedol famózny výkon, v desiatich dueloch nenašiel premožiteľa. Zlato si tak odnáša nielen z dvojhry, ale najväčšou mierou sa zaslúžil aj o obhajobu prvenstva z Pekingu v tímovej súťaži. Po Londýne sa vrátil na pozíciu najúspešnejšieho slovenského paralympionika v ére štátnej samostatnosti, keď jeho vitrínu zdobia už štyri zlaté a jedna strieborná medaila. Spolu s ním sa v súťaži družstiev tešili zo zisku najjagavejšieho kovu aj Rastislav Revúcky a Martin Ludrovský, hoci posledne menovaný sa za stôl ani nedostal.

Aj strieborná slovenská radosť vytryskla v komplexe ExCel, kde sa konali stolnotenisové súťaže. Zaslúžil sa o to Richard Csejtey (33), ktorého zastavil až vo finále kategórie stojacich Číňan Šuaj Čao. Dunajskostredčan si na svojej štvrtej paralympiáde v kariére vybojoval piatu medailu, z toho tretiu striebornú.

Slovenskú bronzovú žatvu začala stolná tenistka Alena Kánová (32) v dvojhre. Pri svojom štvrtom štarte na vrcholnom podujatí si vozičkárka štvrtýkrát vychutnala pocity šťastia na pódiu pre medailistov a zaradila sa tým medzi legendy. Škoda, že táto stálica stolnotenisového neba nemá na Slovensku rovnocennú partnerku, s ktorou by mohla nastúpiť aj na súťaž družstiev, jej bilancia by mohla byť ešte krajšia.

Druhý bronz v Kasárňach kráľovského delostrelectva (Royal Artillery Barracks) pridala športová strelkyňa Veronika Vadovičová v disciplíne, v ktorej si azda najmenej verila - ľubovoľnej malokalibrovke 3x20. Po sklamaní vo vzduchovke, v ktorej obhajovala zlato z Pekingu, prišla takmer „nechtiac“ v poslednom svojom vystúpení k medaile. Aj to je dôkazom, že špička v tomto športe sa extrémne vyrovnáva a najlepších už nedelí výkonnosť, ale skôr otázka psychickej odolnosti a šťastia.

Poslednýkrát stúpala slovenská vlajka na stožiare v bývalom motoristickom areáli Brands Hatch, kde sa konali preteky v cestnej cyklistke. Zrakovo postihnutý Vladislav Janovjak s navádzačom Róbertom Mitošinkom po dvoch štvrtých miestach v Pekingu konečne úspešne urobili aj ten posledný krôčik medzi trio oslavovaných. V pretekoch s hromadným štartom príkladne zabojovali a bronz bol pre nich „zlatou“ bodkou.

V šestke najlepších ešte skončilo ďalších päť Slovákov. Vrhač Adrián Matušík bol v disku štvrtý, diaľkarka Lenka Gajarská skončila piata, šieste miesta obsadili plavec Viktor Kemény na 100 m prsia, plavkyňa Karina Petrikovičová na 100 m znak a už spomínané cyklistické duo Vladislav Janovjak s navádzačom Róbertom Mitošinkom.

Napriek tomu, že Slovákom sa nepodarilo celkom zastaviť ústup z pozícií, nemožno hovoriť o sklamaní z ich londýnskeho vystúpenia. Azda o niečo viac sa čakalo od športových strelcov, lukostrelcov i boccistov. O prepadáku sa však ani v jednom prípade nedá hovoriť. Treba si uvedomiť, že aj šport hendikepovaných sa čoraz viac profesionalizuje. Slováci ostávajú amatérmi športujúcimi len popri zamestnaní.

Úspešnosť držia nad vodou stolní tenisti, ktorí aj v britskej metropole potvrdili, že sú stále absolútnou svetovou špičkou. Azda najpríjemnejším prekvapením slovenského tímu bol výkon plavca Viktora Keménya (16), ktorý naznačil, že by sa opäť mohlo zablýskať na lepšie časy aj v tomto v minulosti pre Slovensko úspešnom

O štyri roky sa zdravotne postihnutí športovci stretnú v brazílskom meste Rio de Janeiro na XV. paralympijských hrách.


Zdroj:
SITA
Foto:
SITA

DISKUSIA